Starý hrad Strečno často nazývame aj Starhrad. V minulosti v starých kronikách je známy aj ako hrad Varín. Prečo máme dva hrady tak blízko vedľa seba? Netreba zabúdať, že starý hrad sa nachádza na pravom brehu rieky Váh. Naopak nový hrad môžeme nájsť na ľavom brehu. Strečiansky hrad mal výhodnejšiu polohu ako Starhrad, najmä z hľadiska vyberania mýtneho a ochrany vodného brodu. Dva hrady v tesnej blízkosti však mali svoje opodstatnenie. Netreba zabúdať, že sa jednalo a aj v súčasnosti sa jedná o jedinú prístupovú cestu medzi Žilinou a Martinom.
Už samotný názov Starhrad hovorí o tom, že bol postavený ešte skôr ako nový hrad. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1241. Objavuje sa v listinných prameňoch Bela IV ako kráľovský majetok. O tri roky neskôr ho daroval Bohumírovi. Neskôr sa hradu zmocnili Balašovci. Množstvo hradov na Považí vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Násilne odňal hrad Balašovcom. No po jeho smrti sa opäť vrátil do rúk Balášovcom.
V nasledujúcich rokoch závažnejšiu roľu začali hrať Pongrácovci. V roku 1437 porazil Ján Pongrác Turkov. Ján Pongrác dal hrad do dražby. Zblížil sa aj s Jánom Huňadym a uzavrel s nim zmluvu o vzájomnej podpore. Uhorským snemom bol označený za buriča. Bol uväznený na doživotie a jeho spolupracovníci boli popravení. Ján Huňady sa prihovoril Uhorskému snemu a nakoniec ho z väznice prepustili. 10. Novembra 1444 Ján Pongrác kapituloval. Prehral bitku s Turkami. Svoj život sa mu podarilo zachrániť útekom. Pongrácovci s pomocou Jána Iskru z Brandýsa vlastnili viacero hradov na Považí, vrátane Nového hradu Strečno. Snem im odňal všetky majetky a boli postavený pred zákon. Rozsudok bol zrušený Ladislavom Pohrobkom. Pongrácovci sa súčasne stali županmi Liptovskej stolice. Neskôr sa Pongrácovci starému hradu moc nevenovali a tak začal pustnúť na prelome 15. a 16. storočia. Hrad sa mal pôvodne zbúrať a mal sa postaviť nový na strategickejšom mieste. Nakoniec postavili sa dva kaštiele – v Krasňanoch a Nededzi. Je veľmi pravdepodobné, že cennosti zo starého hradu sa presunuli do týchto dvoch kaštieľov, preto sa na starom hrade nenašli takmer žiadne pozostatky.
V prvej polovici 17. storočia sa musel hrad rekonštruovať. V roku 1663 prenikol Turek do hradu a následne ho podpálil. Bol chytený a mučený. Vyzradil, že Turkovia sa snažia podpáliť aj ďalšie hrady. Zo spisu zo 16. Septembra 1691 a súpisom z roku 1648 sa viac dozvedáme o hrade. Hrad sa delil na dolnú, hornú a strednú časť. Dolný hrad obopínal vysoký masívny múr. V dolnej časti sa nachádza cisterna na vodu, sýpky, vodný mlyn, maštale, pivnice a voziareň. Boli tu aj miestnosti pre drábov. Do stredného hradu sa vchádzalo cez inú bránu vedľa obydlia drábov a kastelána. Krytou chodbou sa dalo prejsť do temnice a aj vrchnej časti. Boli tu aj izby slúžiace šafárovi a malá pivnica. Horný hrad začínal dverami zo železnej mreže. Vstupovalo sa tu do hradnej veže na úrovni druhého poschodia. Vo veži sa nachádzali miestnosti – hradná sála a klenotnica. Bol tu prístup aj na terasu s atikou. Boli tu umiestnené aj strelné zbrane a zásoby pušného prachu. Hrad postupne strácal svoj vojenský a strategický význam postupne ako aj mnohé iné hrady na Slovensku. Pongrácovci ešte do polovice 18. storočia na ňom držali strážnu službu. Potom sa o hrad nikto nestaral a postupne sa začal rozpadávať.
